Užívanie stvorení.
I. všeobecné pravidlo pre užívanie stvorení.
Ak sú stvoreniu prostriedky, ktoré Boh nám dal, aby sme dosiahli svoj cieľ, ľahko z toho prídeme k záveru, že ich môžeme užívať ako prostriedky, t. j. nakoľko dopomáhajú k cieľu a nie inak. Sv. Ignác hovorí: Z toho nasleduje, že ich máme užívať alebo sa ich zdržať potiaľ, pokiaľ slúžia alebo škodia, aby sme dosiahli cieľ.
1. Aby sme dobre rozumeli toto pravidlo, načim poznamenať, že všetky stvorenia sú stvorené pre človeka, ale nie všetky pre každého alebo aspoň pre každý čas a okolnosť. Ako všetky lieky sú dobré, ale nie všetky na choroby a všetky nástroje umelca sú užitočné, ale nie pre všetky práce, tak všetky stvorenia sú určené na osoh človeku, ale nie všetky pomáhajú naozaj práve tomuto alebo onomu človeku. Preto v jednotlivých prípadoch treba rozumom voliť. Je pravda, že sám Boh v mnohých prípadoch previedol túto voľbu, keď nám dal jestvovanie, tak nám uložil užívať tieto stvorenia a nie iné, napr. Boh nám dal určité spoločenské postavenie a nie iné, preto nemôžeme túžiť po výhodách, ktoré dostávajú istí ľudia. Dal nám niektoré dary, ale iné nám zrovna odoprel. Nie sily, zdravie, um, spoločenské vystupovanie ako iní. Každý vidí, že v týchto prípadoch je našou povinnosťou prijať odovzdane do vôle Božej výber, ktorý urobil Boh, v presvedčení, že takou cestou ľahšie prídeme k večnému spaseniu.
I tak mnohokrát výber stvorení je ponechaný na našu slobodnú vôľu, a vtedy sa pýtame: Aké je kritérium a norma, ktorých sa máme pridŕžať, aby sme sa nepomýlili v takých voľbách? Či sa snáď môžeme opierať o pravidlo, páči sa mi alebo nepáči? Správny rozum hovorí, že toto sa nehľadá pri užívaní prostriedkov, ale sa hľadá ich súčasť k cieľu, ktorý chcem dosiahnuť. Každý umelec vo svojej dielni používa nástroje podľa toho, ako mu slúžia k práci, ktorú majú vykonať a každý cestovateľ na rázcestí nevôlí si najkrajšiu a pohodlnejšiu cestu, ale volí šitú, ktorá vedie na miesto, ktoré je métou jeho cestovania. Nie ináč si máme počínať pri užívaní stvorení: Natoľko ich máme užívať, nakoľko sú potrebné, alebo užitočné k večnej spáse, natoľko sa ich zdržať, nakoľko sú na prekážku duševnému dobru. Nie, čo sa páči, ale čo je treba - Non quod placid, sed quod oportet.
2. No v praxi mnohokrát sa neriadime podľa toho rozumného pravidla. Nehľadáme to, čo pomáha k pravému dobru, ale hľadáme to, čo sa páči skazenej prirodzenosti a uspokojuje náruživosti ako to už poznamenal sv. Ján: Lebo, čokoľvek je vo svete je žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života (1 Jn 2,16), t. j. že svetácky duch dá vždy vy voliť čo sa páči zmyselnosti, pýche, žiadostivosti bez toho, žeby vôbec hľadal na záujmy duše. Tak robili za starých čias tí bezbožníci, ktorí sú opísaní v hlave múdrosti: Užívajme prítomné dobrá, ovenčime sa ružami, všade zanechajme znaky radosti. To sa deje i za našich dni, lebo vidíme, že veľká masa ľudu na nič iného nemyslí, iba na radovánky života.
II. POUŽITIE VŠEOBECNÉHO PRAVIDLA NA JEDNOTLIVÉ PRÍPADY.
1. pravidlo: Non quod placet, sed quod oportet, vyžaduje predovšetkým zdržanlivosť od stvorení, ktoré nám prekážajú dosiahnuť cieľ ako napr. priateľstvo, zábavy, čítanie, úrady, zamestnanie, s ktorými je spojená blízka príležitosť ku hriechu. Niekedy bude treba mnoho energie, vôle, aby sme sa zdržali od podobných stvorení, ale pre večnú spásu bezpochyby bude treba priniesť akúkoľvek obetu. Sv. Pavol dokazuje... Keď zápasiaci, aby získali porušiteľnú korunu a radosti, ktoré mohli zmenšiť telesnú silu, koľko viac budeme musieť zdržiavať my, od Škodlivých stvorení duší, aby sme dosiahli nesmrteľný veniec: Kto sa preteká zdržuj e sa všetkého: Tí tretí, aby dostali porušiteľný veniec, ma však neporušiteľný (1 Kor 9,25). Vás Pán Ježiš Kristus tiež veľmi dôrazne prízvukoval toto pravidlo na rozličných miestach evanjelia. Či by niektoré stvorenie nám bolo milé ako zornička v očiach, alebo užitočné ako ruka alebo potrebné ako noha, ale ak je na prekážku večnej spáse duša, dobrovoľne ho prines v obetu. Tento príkaz dvakrát prináša sv. Matúš (5,30; 18,8). Ale s väčším dôrazom a závažnosťou sv. Marek nasledované: Ak ťa tvoja ruka zvádza na hriech odtni ju, lepšie ti bude zmrzačenému vojsť do života, ako mať obe ruky a ísť do pekla, do neuhasiteľného pekla - ohňa, kde ich červ neumiera ani oheň nehasne. Ak ťa tvoja noha zvádza na hriech, odtni šiju, lepšie ti bude kuľhavému vojsť do večného života, ako by si mal obe nohy a tak ťa hodili do pekla s neuhasiteľným ohňom, kde ich červ, ani oheň nehasne. Ak ťa tvoje oko zvádza na hriech, vylúp si ho, lepšie ti bude jednookému vojsť do Kráľovstva Božieho, ako by si mal obe oči a tak ťa hodili do ohnivého pekla, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne (Mk 9,42-47).
O podobnom zmysle vysvetľujú texty sv. Lukáša (14,26). Ak niekto prichádza ku mne, a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, detí, bratov, sestry, ba aj vlastný život, nemôže byť mojím učeníkom.
Aby sme boli učeníkmi Ježišovými treba obetovať všetky city k rodine, aj vlastný život, keby boli na prekážku k večnej spáse. Tak urobili v Starom Zákone Eleázar a 7 Machabejských bratov, ktorí radšej obetovali svoj život, než by jedli zákonom zakázané pokrmy. Tie pokrmy boli Škodlivé a preto ich veľkodušne zdolali. Tak urobili mučeníci. Sľúbili im čestné miesta, bohatstvá a iné zemské dobrá, keby boli zanechali vieru, ale o takých prípadoch, bohatstvo, čestné miesta, ba i sám život, boli Škodlivé a preto dobrovoľne ich obetovali. Sv. Alfonz Gonz. zriekol sa principátu, lebo sa mu to zdalo, že uškodí jeho duši. Sv. Ondrej Avelinský, nechal advokátstvo v cirkevnom súdnictve, lebo raz pri súde mu vyletelo z úst malé klamstvo a sv. Alfonz Liquori, zanechal to isté zamestnanie, lebo sa mu zdalo plné nebezpečenstva. Či nieje preto spravodlivé, aby sme sa zdržiavali od stvorení, ktoré môžu uvaliť do nebezpečenstva našu večnú spásu?
2. pravidlo: „Non quad placet sed quad operteť' vyžaduje, aby sme používali stvorenia, ktoré sú potrebné, alebo užitočné k cieľu: Ale tu môžu mať miesto dve hypotézy:
a) môže sa stať, že tieto stvorenia pomáhajú k večnej spáse, ale zároveň odporujú našej skazenej prírode, napr. duchovné veci, poslušnosť, umŕtvovanie zmyslov a tela, namáhavé úrady, choroby, uponíženia, nedostatky, atď. V takom prípade treba užívať stvorenia veľmi silne a vytrvalo, aby sme pod zámienkou, aby sa život nestal veľmi tvrdým, neopustili prostriedky, vhodnejšie na dosiahnutie posledného cieľa. Pre troška svetáckej slávy, niektorí sa vystavujú najväčším nebezpečenstvám života na výskumných cestách, na lietadlách, v športových zápasoch, atď'., a nám sa zdajú pritvrdé skautky umŕtvovania a pokánia? Sv. Stanislav Kôstka, keď počul, že preň vstúpenie do rehole je najlepším prostriedkom, zabezpečiť si večnú spásu, smelo vydržal strašný boj, aby dosiahol cieľ a sám pešky vykonal únavnú cestu z Viedne do Ríma.
b) môže sa tiež prihodiť, že stvorenia potrebné a užitočné k dobru duše potrebné, sa nám páčia a zhodujú sa našou prirodzenou chuťou, napr. keď ide o odpočinok, slušnú zábavu, krása vo vlastnom stave, atď a preto, že tu je nebezpečenstvo prehnať v užívaní, patrí sa, aby užívanie bolo umiernené a primerané, dalo miesto rozličným čnostiam, podľa rozličnej látky, o ktorej je reč. Ak ide o pokrm a nápoj, uplatní sa čnosť zdržanlivosti v miernosti. V zmyslových radostiach, čnosť čistoty, v poctách, čnosť poníženosti, v daných dobrách, duch chudoby, v šatení a vo vonkajšom výraze skromnosť, atď.
ZÁVER: V doterajších meditáciách vidieť jasne, že celý ľudský život musí sa riadiť a spravovať podľa dvoch náklonnosti vôle. Jedna náklonnosť sa týka posledného cieľa, druhá, prostriedkov, ktoré vedú k cieľu. Náklonnosť vôle k poslednému cieľu je neobmedzená, lebo po takom cieli, nemožno sa nikdy dosť natúžiť, lebo čím viac niekto po ňom túži, tým väčší pokrok urobí v čnosti. Preto všetci máme povinnosť povedať, chceme sa spasiť stoj čo stoj, a chem sa za každú cenu usilovať byť dosiahnuť nebo. Naopak, náklonnosť vôle bezodkladne musí byť riadená zákonmi a hranicami, aké ukladá sám cieľ, a pozostáva z troch čiastok jedna je pozitívna. Touto chceme stvorenia, nakoľko sú prostriedkami.
Druhá je negatívna: touto sa držíme chcenia, keď pozorujeme, že nepomáhajú k cieľu. Kto sa spravuje podľa týchto noriem, je naozaj človek, ktorého charakter je tvrdý a chce dosiahnuť to, najvyšší vrchol sviatostí.
KOLOKVIUM: Bože, ktorý blúdiacim zjavuješ svetlo svojej pravdy, aby sa mohli vrátiť na cestu Spravodlivosti, daj všetkým, ktorí sa hlásia ku kresťanskému významu, aby jednak zavrhovali to, čo sa protiví tomu. Jednak nasledovali to, čo zhoduje sa s ním. Skrze Pána Ježiša Krista. (Quot Dom III. postPascha).
