Sv. Hieronym píše v knihe svojej o živote sv. pustovníkov, medzi iným o svätom Malchusovi toto: „Tak počul som túto rozprávku z úst starca Malchusa, keď som bol ešte veľmi mladý; teraz som už sám starcom, preto ju rozprávam druhým osobám, ktoré milujú čistotu a prosím panny, aby panenskú čistotu svoju neporušenú zachovali, a každého čitateľa svojho, aby vyučoval potomstvo v mravoch, aby celý svet poznal, že čistota nemôže byť spútaná, že je mocnejšou, než meče a než zuby divých zverov, a že ten, kto sa venoval Ježišovi Kristovi, môže byť usmrtený, ale nikdy premožený“.
Svätý Malchus narodil sa v mestečku sýrskom v Ázii, menom Maronia, ktoré bolo asi na tridsať míl od hlavného mesta Antiochie vzdialené, a to na konci tretieho storočia. Rodičia jeho boli kresťanmi, pochádzali z nízkeho stavu, ale boli zámožní. Jediného syna vychovávali starostlivo. Keď vyrástol na mládenca, chceli rodičia, aby sa oženil; ale zbožný mládenec poznal veľký poklad čistoty a nevinnosti, i chcel až do smrti jako mládenec žiť. Aby vyhnul pokúšaniu sveta, opustil rodičov, odišiel na púšť Chalcis a žil tam medzi pustovníkmi. Usilovne čítaval sväté spisy a slúžil Bohu s veľkou radosťou. Jedného dňa dozvedel sa, že milovaný otec jeho zomrel. Oznámil opátovi, ktorý pustovníkov riadil, že chce ísť do Maronie, aby matičku svoju potešil a dedičstvo prevzal, aby ním chudobným nadelil a niečo pre chrám ich obetovať mohol.
Opát odhováral mladého a neskúseného mnícha, aby sa nevydával pokúšaniu, a riekol: „Syn môj, veľmi mnohí duchovní mužovia boli podobne zvedení. Sv. Písmo prirovnáva také počínanie s ničomnosťou psa, ktorý to, čo vydal, zase znovu pohlcuje.“ Mnohé príklady uvádzal opát mladíkovi zo sv. Písma a z dejepisu cirkevného, aby ho odhovoril. A keď videl, že napomínanie jeho neosoží, hodil sa neskúsenému mníchovi k nohám a zaprisahával ho so slzami, aby sv. spoločnosť neopúšťal; lebo že si pokazí dielo spasenia, ktoré s horlivosťou bol započal. Márne bolo všetko. I riekol zarmútený opát odchádzajúcemu Malchusovi: „Vidím dobre, že ťa diabol zviedol. Nemáš žiadnej podstatnej príčiny, aby si púšť opustil. Nič mi nezostáva iného, len aby som sa k Bohu modlil, aby ťa neopustil i aby si naveky do priepasti neupadol; lebo ovca, ktorá opúšťa stádo, vystavená je vždy hnevu vlka“. Malchus prisľúbil, že skoro vráti sa na púšť.
Neposlušný mních pripojil sa ku zástupu cestovateľov, ktorých bolo 670 mužov a detí, keď sa poberať mal púšťou, na ktorej divokí pohanskí Arabi napádali cestovateľov, plienili a vraždili. Netrvalo dlho a karavána cestovateľov prišla ku skalnatému lesu. A sotva vkročili kresťania do lesa, obskočili ich početní ozbrojení Arabi, že sa ani brániť nemohli, i poviazali ich. Keď Arabi odobrali cestovateľom majetok, odviedli ich za otrokov. Jeden bojovník arabský zviazal Malchusa a jednu ženskú spolu, vzal ich medzi dve ťavy a hnal ich ku pohlavárovi svojmu. Keď prišli ku šiatru Arabovmu, museli sa dľa obyčaje otrokov pred ním na kolená hodiť a zem ľúbať. Pohan naložil Malchusovi, aby stáda jeho pásol.
Pokorne konal potrestaný mních povinnosť svoju a útechou jeho bola modlitba a prespevovanie posvätných žalmov v skalnatej púšti, kde ovce pásaval. Stádo darilo sa a pohlavár arabský obľúbil si Malchusa. Aby ho vyznačil a ku domu svojmu upútal, rozkázal mu, aby si otrokyňu, s ktorou bol zajatý, za manželku vzal. Malchus vyhováral sa, že je kresťanom a jako taký, že nesmie si vziať za manželku ženu, ktorá je vydatá. Panovačný pohan, ktorý bol naučený na slepú poslušnosť podriadených a otrokov, vytasil meč a prísne zvolal: „Alebo vezmi si otrokyňu za ženu, alebo musíš zomreť“. Čo mal nešťastný mních robiť? I vyplnil na oko žiadosť tyranovu a vzal si kresťanku do chyže svojej.
Večer pokľakol kajúcny mních na zem v chyžke svojej, horko oplakával neposlušnosť svoju oproti opátovi, a prosil kresťanku, aby sa s ním k milostivému Bohu modlila, že by im poprial milosti zbožného a trpezlivého života v spoločnom súžení ich. Od toho času žili v spoločnej chyžke jako brat a sestra a slúžili verne Bohu vo svätej trpezlivosti. Časom zatúžil Malchus po pustovni, ktorú svojvoľne opustil, i nahovoril spoluotrokyňu, aby do rodného kraja utiekli. Prichystali si chleba a mäsa, jako i kože zvieracie, na ktorých by sa cez rieku preplaviť mohli. Jednej noci dali sa na útek, preplavili sa na kožiach prez rieku a ponáhľali sa ku hraniciam ríše rímskej.
Tri dni cestovali neprehľadnou púšťou šťastlivé. A tu zbadali, že za nimi ženie sa Arab na ťave so sluhom. Strachom triasli sa a vzdychali k Bohu o pomoc. A hľa, milostivý Pán Boh pomáhal ctiteľom Svojim; lebo v ozrutných bralách uzreli jaskyňu. I vliezli bez meškania do nej. Poneváč sa obávali jedovatých hadov a iných dravých zverov, ktoré v takých jaskyniach bývajú ukryté, utúlili sa na ľavej strane pri samom vchode do jaskyne. I prosili milosrdenstvo Božie o ochranu. Netrvalo dlho a pohlavár stál so sluhom svojím a s dvoma ťavami pred jaskyňou; lebo šľapaje v piesku prezradili úkryt úskokov. Arab stál pred tesným vchodom do jaskyne s vytaseným mečom a sluha jeho vliezol do nej. Poneváč bola v jaskyni tma, nezbadal sluha na boku schovaných a vošiel hlboko do nej. Z hĺbky jaskyne volal hrozným hlasom: „Choďte von, biednici, choďte; lebo vás rozsekám!“
Hlas volajúceho odrážal sa desne v jaskyni i vyrušil zo spánku levicu, ktorá pri mladých svojich odpočívala. Levica hodila sa na pohana a v okamihu roztrhala ho. Pohlavár neznal, čo sa deje v jaskyni. Úskoci triasli sa hrôzou, keď videli, jako levica s mladými pohlcuje Araba. Pohlavár pred jaskyňou bol nespokojný. Myslel si, že kresťania prevládli sluhu. I vliezol celý hnevom sa trasúc do jaskyne, aby pobil uprchlých kresťanov. Ale sotva bol v jaskyni, hodila sa na neho levica jako strela, zadrhla ho a rozkusovala. Nasýtená dravá šelma vyšla i s dvoma mladými z jaskyne a uháňala púšťou. Možno, že sa obávala nebezpečenstva, povedal by Arab, divý obyvateľ púšti. No zbožný Malchus a kresťanská družka jeho boli presvedčení, že dobrotivý Boh vyslyšal vrúcne modlitby ich a divotvorným spôsobom zachránil ich pred krvilačným pohanom.
Pokorný sluha Boží Malchus pokľakol so sprievodkyňou svojou na kolená a ďakovali so slzami v očiach dobrotivému Bohu za divotvorné vyslobodenie. I dali sa na ďalšiu cestu ku hraniciam rímskym. Šťastne prišli do mesta sýrskeho, predali ťavy, ktoré po Arabovi pozostali, i rozprávali kresťanom, jakým divotvorným spôsobom dobrotivý Boh od smrti a ohavného otroctva ich oslobodil. Kresťanka navrátila sa ku rodine svojej a rozdala utŕžené peniaze za predané ťavy chudobným.
Malchus navrátil sa kajúcne na púšť ku bratom svojim. Zbožný opát bol už mŕtvy a nemohol sa tešiť nad príchodom jeho. Za dlhé roky žil Malchus jako pokorný sluha Boží na púšti Chalcis, odumrel celkom márnemu svetu, horkými slzami oplakával poblúdenie svoje, a bol príkladom kajúcnosti, poslušnosti a neunavenej nábožnosti bratom svojim. Zomrel roku 370 jako svätý muž v pustovni svojej.
Modlitba.
O sv. Malchus, pomáhaj nám prímluvou svojou, aby sme Boha nado všetko ctili a milovali, i svetom opovrhovali, časné veci radi opúšťali a jedine večné vyhľadávali. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
