Dnešného dňa oslavuje sv. cirkev i blahoslavenú pamiatku sv. Agathona, pustovníka. I tohoto muža Božieho spomína sv. Hieronym, ačkoľvek neznal, kedy sa narodil a v ktorom roku zomrel. Sv. Agathon žil v treťom storočí na púšti, Scethe zvanej. Zo života jeho zachovali sa nám premnohé prekrásne objavy a duchaplné, spasiteľné výpovede, ktoré učeníci jeho naznačili.
Keď prišiel sv. Agathon na púšť medzi mníchov, držal za tri roky v ústach kameň, aby jako oni, mlčať sa naučil. Neskôr hovorieval: „Keď s niekým bývaš, buď jako stĺp z kameňa, ktorý sa nehnevá, keď mu nadávajú; ani sa nepýši, keď ho vychvaľujú.“
Ačkoľvek sv. Agathon bol najstarším medzi pustovníkmi kraja svojho, býval veľmi poslušným každému bratovi, a čokoľvek od neho bratia požadovali, vykonal bez meškania. Raz opýtal sa istý pustovník sv. muža: „Dostal som rozkaz od predstaveného nášho; ale to miesto, kde ho mám vykonať, bude mi ku pokúšaniu. Išiel by som teda z poslušnosti na to miesto; ale bojím sa pokúšania. Čo mám urobiť?“ Sv. Agathon odpovedal: „Ja by som vyplnil rozkaz a premohol pokúšanie.“ Keď bratia prišli z práce, ktorú konali v záhrade a sa pomodlili, prestieral sám na stôl. Keď sa bratia preplaviť chceli cez rieku, chytil on prvý veslo do ruky, ktorá starobou a následkom tuhého pôstu sa triasla.
Pokora a trpezlivosť sv. Agathona boli veľké a nič ich nesklátilo. Bratia chceli skúšať ho i riekli: „Otče, mnohí pohoršujú sa na tebe, že si veľmi pyšným a blížnymi pohŕdaš, ba že mnohých i zľahčuješ. Mnohí hovoria, že to robíš preto, že si oddaný nečistote, a preto neprestajne druhých zľahčuješ, aby si len sám nezdal sa byť hriešnym.“ Starec pokojne odpovedal: „Všetky tie neprávosti, ktoré ste menovali, badám pri sebe, ani nemôžem zapierať veľké previnenia svoje a chyby.“ I hodil sa na kolená pred pustovníkmi a prosil ich, aby sa primlúvali za neho u Pána Ježiša Krista. Na to hovorili bratia: „I to máš vedieť, čo niektorí o tebe hovoria, že vraj si kacírom.“ Starec pokorne riekol: „Ačkoľvek skľúčený som mnohými hriechmi, ale nie som kacírom; nech chráni všemohúci Boh dušu moju od toho!“ I vrhli sa všetci bratia k nohám jeho a hovorili: „Prosíme ťa, otče, povedz nám, prečo ostal si takým spokojným, keď sme také veľké hriechy a neprávosti o tebe hovorili, ale slova kacír tak veľmi si sa zhrozil?“ Sv. Agathon odpovedal: „To prvé urobil som, aby som zachoval pokoru. Veď i Spasiteľ náš všetko znášal, čo Židia o Ňom povedali, aby nám dal príklad pokory. Kacírstvo je rozlúčenie sa s Bohom. Kacír odrieka sa Boha a pripojuje sa k diablovi. Kto odpadne od Krista, nemá už Boha, ktorého by mohol vzývať o zmilovanie, i zahynie celkom.“
Jaký stupeň dokonalosti dosiahol sv. Agathon, vysvitá z nasledujúcich pravidiel života. Istý pustovník navštívil ho a riekol: „Otče, náruživosti nechcú odo mňa odstúpiť!“ Sv. muž radil mu: „Príčina toho leží v tebe. Rob im všetko na vzdor, či sa im neľúbi, a uvidíš, že budú od teba utekať.“ Často hovorieval: „Bez najväčšej opatrnosti človek ani v jednej cnosti sa nezdokonaľuje.“ A inokedy hovorieval: „Keby som postretol prašivého človeka, a bolo by možné, že by som mohol mu zameniť telo, rád by som mu dal svoje; lebo to je dokonalá láska.“ Jedného času cestoval sv. Agathon s bratmi svojimi. Učeník našiel na ceste malý uzlík zeleného hrachu a hovoril učiteľovi: „Otče, keď dovolíš, vezmem to sebou!“ Zadivený pohliadol na neho sv. Agathon a pýtal sa: „Či si to sem položil ty?“ Učeník riekol: „Nie.“ Na to hovoril starec: „Prečo teda chceš odnášať, čo si sem nepoložil ?“ Raz stavali pustovníci chyžku, a keď bola hotová, pohoršilo čosi sv. Agathona, a on riekol: „Poďte, pôjdeme preč!“ Učeníci reptali: „Načo stavali sme tak dlho, keď tu ostať nemáme ? Ľudia budú nadávať nám a povedia: Hľaďte, už zase tiahnú preč, tí tuláci!“ Keď videl sv. Agathon neodhodlanosť učeníkov, riekol: „Keď budeme niektorým ku pohoršeniu, budeme zase druhým ku vzdelaniu; lebo rieknu títo: Blahoslavení sú títo ľudia, ktorí pre Boha všetko opustili a odišli. Kto chce, nech ide; ja pôjdem!“ A učeníci vrhli sa mu k nohám a prosili ho, aby smeli s ním ísť.
Veľmi poučné sú i rady, ktoré dával učeníkom v pokúšaniach. Keď videl niečo zlého pri niektorom pustovníkovi a cítil, že by mohol byť pokúšaný, aby ho posudzoval, riekol sám sebe: „Agathon, nerob to!“ I zadumal sa a nechal krehkého brata svojho. Istý brat pýtal sa ho, čo by v pokúšaní proti čistote robiť mal? Učiteľ riekol mu: „Iď, vyznaj slabosť svoju Pánovi; pros Ho o pomoc, i budeš mať pokoj.“ Bratia pýtali sa starca: „Otče, ktoré cvičenie v bohumilom živote stojí najviac premáhania ?“ A on odpovedal: „Modlitba; lebo keď človek, jako sa patrí, modliť sa chce, prekážajú mu so všetkých strán zlí duchovia, keď vedia, že žiadna vec im tak nevadí, jako pravá modlitba. Pri každom inom dobrom skutku nadobudne človek cvičením pokoja; ale pri modlitbe musí neprestajne vnútorne bojovať.“ Tiež pýtali sa ho: „Čo je viacej: telesná práca, či vnútorná ostražitosť človeka?“ Sv. Agathon vysvetľoval: „Človek podobá sa stromu; práca telesná prináša lístie, vnútorná ostražitosť — ovocie. A keď, jako stojí napísané, každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a do ohňa uvrhnutý, nuž musíme dbať o ovocie, to jest, musíme byť ostražitými. Ale je potrebné i ochrany a ozdoby lístia, ktoré je telesná práca.“
Keď sa blížila smrť sv. Agathonovi, ležal na bolestnom lôžku za tri dni s otvorenými očami, a nepohol mihalnicami. Pustovníci mysleli, že je zamdlený, potriasli ním a riekli: „Otče Agathon, kde si?“ A zomierajúci muž Boží odpovedal vážne:
„Stojím pred súdom Božím!“ I pýtali sa učeníci: „Či sa bojíš?“ Pokorne odpovedal: „Robil som posiaľ, čo som mohol, aby som zachovával prikázania; ale som človek! A jako môžem vedeť, či skutky moje boli Bohu milé?“ A keď sa ho zarmútení učeníci ešte na iné veci dopytovali, riekol im srdečne: „Preukážte mne tú službu lásky a nehovorte už so mnou; lebo som zaujatý povinnosťami“.
A sv. učiteľ s radosťou rozlúčil sa s márnym životom, a s úsmevom na ústach usnul v Pánu. Keď pustovníci na zomretého sv. Agathona hlboko dojatí pozerali, zdalo sa im, jako by niekto pozdravoval priateľov svojich a miláčkov. Taký je odchod spravodlivého z tejto biednej zeme!
Modlitba.
Popraj nám, milostivý Bože, na prímluvu blahoslaveného Agathona vyznávača, aby sme, čo zásluhami svojimi nemôžeme, skrze zásluhy jeho a ochranu dosiahnuť mohli. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
